Spisovateľ - amatér - čo ti treba? Časť I.

Autor: Radovan Čipka | 6.10.2016 o 14:45 | Karma článku: 1,75 | Prečítané:  305x

Slovensko má obrovský kapitál v podobe talentovaných ľudí, ktorí sú priam fanatickí do písania príbehov. Ich diela, aj keď sú niekedy majstrovským kúskom, však často končia v šuplíku ich písacieho stola. 

Je nesmierne smutné, že slovenská dychtivosť po umení a kultúre je čoraz viac negovaná a nahrádza ju braková tvorba. Televízne a internetové média vytláčajú vôňu klasickej papierovej knihy do úzadia a s knihami sa zo Slovenska vytráca aj rozmanitosť našej kultúry a národného povedomia. Medzi mladými umelcami, ktorí nikdy nevystúpili na svetlo sa však často dajú nájsť potencionálny autori bestsellerov. 
Ja osobne sa venujem literatúre a písaniu príbehov stredného a dlhšieho rozsahu. Veľmi dobre viem, aké je to náročné osloviť vydavateľstvo a, o koľko náročnejšie je ho zaujať. 
Moderná doba, ktorej hlavným ťahúňom je všadeprítomná, neviditeľná sieť – internet – ponúka

mnoho spôsobov, ako sa zviditeľniť. Aj keď zviditeľnenie nutne neznamená prerazenie a vydanie top knihy roka, je to prvým krokom k naštartovaniu veľkého sna. A každý správne zmýšľajúci človek vie, že úspech sa dosahuje krôčik po krôčiku. 
Milý čitateľ, ak si aj ty spisovateľ – amatér, rád by som ti dal pár typov a rád, ako sa posunieš na ďalšiu úroveň a, ako sa zviditeľníš. 
Na internete nájdeš mnohé stránky a súťaže, kde môžeš zasielať svoje práce a nechať ich ohodnotiť odborníkmi, aj bežným čitateľom. Okrajovo spomeniem projekt vydavateľstva Ikar – Mám talent – aj keď tomuto úžasnému projektu sa v tomto článku venovať nebudem. 

Úspech na poli literatúry je vo veľkej miere o tom, ako máte postavené hodnoty a myslenie. Veľa mladých „spisovateľov“ rozkoplo brány literatúry s cieľom zarobiť veľké peniaze, tak, ako sa to podarilo napr. Paolinimu. Tadiaľto, ale cesta nevedie. Pokiaľ idete čisto za zárobkom, vo vašom diele to budú ľudia cítiť hneď v prvých vetách a vašu knihu si buď to nekúpia alebo ju nedočítajú a tým nedocenia vašu často niekoľko mesačnú, ba dokonca aj ročnú prácu.
Áno, naozaj som napísal ročnú. Vytvoriť kvalitný koncept a úrodnú pôdu pre dobrý príbeh zaberá naozaj nejakú tú „minútku“ zo života človeka. Je veľký rozdiel v kvalite improvizovaného a naplánovaného diela. 

J. R. R. Tolkien, pred tým, ako napísal Hobbita vytvoril podrobné podklady, v ktorých si sám pre seba rozpísal kultúru každého jedného národa a rasy. Prepracoval rodokmene urodzených rodov, ba dokonca vytvoril vlastné jazyky – dopodrobna. Ak by ste napríklad čítali knihu Pán prsteňov po anglicky, všimli by ste si zaujímavú vec. Zatiaľ, čo malý Hobbiti hovoria o elfoch (elves), niektoré iné postavy hovoria o elfoch (elven). Zatiaľ, čo elfské národy hovoria o Ohyzdoch (Goblins), ľudia hovoria o Ohyzdoch (Orks). A toto je len malá smietka v mory. J. R. R. Tolkien dal prednosť naplánovanému dielu s spoľahol sa predovšetkým na kvalitný koncept, ktorý spojil so svojim nenapodobiteľným štýlom písania a zaujímavou, hravou vetnou skladbou. 
Ak si sa teda rozhodol, že začneš s písaním seriózneho príbehu, priprav sa na to, že to nebude za jeden deň a nezačínaj, pokaľ ti ide iba o finančný zisk. Takých spisovateľov má svet veľa a presadí sa málokto... obzvlášť na Slovensku. 


Aké veci by si teda mal dodržiavať, aby si sa stále posúval?

 

Na čo gramatYka? Veď vIdavateľstvo má vlastnÍch korektoroU. 

Ani ja a pevne verím tomu, že ani ty, nie sme majstrami nášho jazyka. Slovenčina má mnohé zákerné priepasti, do ktorých sa dá ľahko spadnúť, veď preto sa aj radí medzi najzložitejšie svetové jazyky a nikto sa ju okrem nás na škole neučí. Je nutné ju zakaždým zdokonaľovať a najmä rozširovať svoju slovnú zásobu. Ľudí veľmi rýchlo znudí čítanie postavené na zbierke neustále sa opakujúcich slov. Nebudem, ale popierať fakt, že aj ja mám dosť veľký problém s tou odpornou gramatikou. 
Je pravda, že vydavateľstvo zabezpečí korekciu tvojho textu, ale čo budeš robiť do tej doby, kým ti nejakého pridelia? Alebo, čo budeš robiť do doby, kým svoje dielo vôbec do vydavateľstva pošleš? 

 

Som spisovateľ, ľudia, ako ja na čítanie proste nemajú čas! 

Hlúposť. Naozaj totálna konina. Pisateľ, ktorý nečíta nie je spisovateľ. Dokonca aj literárny kritici čítajú, viem, že je to šok, ale naozaj to tak je. Čítanie inej literatúry má hneď niekoľko efektov na tvoje písanie. 
1.    Predpokladám, že tvoj štýl písania a skladba vety, nie sú dokonalé. Keby boli, nepotreboval by si čítať tento, ani žiaden iný článok na internete. Vďaka oveľa skúsenejším majstrom pera sa môže zlepšiť voje vlastné písanie. Pochytíš nejaké tie ich fígle a zakomponuješ do diela spestrenie v podobe kvalitnejšej stavby textu. 
2.    Sebakritika. Ľudia majú často problém ohodnotiť svoje dielo. Buď to ho veľmi podceňujú alebo veľmi preceňujú, prípadne ho naozaj nevedia zhodnotiť. Liekom na tento problém je postaviť si zrkadlo. Samozrejme, tvoja práca sa bude dať len ťažko porovnať s prácou Martina Kukučína alebo nejakého tvojho obľúbeného autora, ale aspoň získaš pohľad na to, ako by si chcel, aby dielo vyzeralo a ako naozaj vyzerá. 
3.    Rozšíriš si svoju slovnú zásobu. Nebolo by pekné, keby si vo svojom diele neustále neoslovoval hlavnú postavu len Peťko, ale občas ju nazval šibalom, chlapčiatkom, protivou alebo proste nejako inak? 

 

Mamka, ocko, ľúbite ma a preto ste tí najobjektívnejší kritici! 

Práve pre tú lásku nie sú vhodným adeptom na ohodnotenie tvojej knihy. Mamka a ocko, pokiaľ naozaj nie sú fanaticky úprimní, ťa túžia podporiť a nechcú ti zlomiť srdce tvrdými slovami. Otec ti nešupne tvoj rukopis na stôl s krikom, že si nemožné, lenivé šteňa, bez talentu. No, to by urobiť nemal nikto, ale práve pri otcovi a mamke je tá šanca najnižšia. Tvrdé slová a kritika patria k nášmu napredovaniu. 
Ja som si jej vypočul až-až a poviem ti, milý čitateľ, niekedy som bol v slzách. Teraz som začínajúci bloger a na Facebooku často nachádzam správy, ktoré sú až prehnane tvrdé. Kritika, či už je objektívna alebo nie, ťa posunie ďalej, minimálne ti dotvára charakter, ktorý budeš v budúcnosti potrebovať. To, ale neznamená, že nie som ochotný obhájiť svoje postoje a dôvody, prečo som napísal článok o takej a takej veci, alebo v takom a takom rozsahu, alebo, prečo som použil také a také slová. Aj napriek tomu však kritiku prímam a snažím sa jej nebáť. 

 

Nikdy nie som spokojný, s tým, čo napíšem. 

Sebakritika je skvelá vlastnosť. Je prejavom silného sebavedomia a charakteru, ale vo svojej extrémnej podobe zničí oveľa viac, ako neistota. Keď som rozbiehal svoju prvú internetovú stránku, na ktorú som pridával svoje práce, prepisoval som ich takmer každý mesiac. Nič sa mi na nich nepáčilo. Toto malo slabú zápletku, hento nudné postavy, tamto zas bolo celé na prd. Nakoniec moja prvá stránka umrela s tlačidlom zmazať. Vlastne, tak pošla aj tá druhá... a myslím, že aj tretia. Dôsledok? Neustále prepisovanie ma stálo čitateľov, pretože som ich unavil a znechutil. Prepísať svoju prácu raz, to je v poriadku, otvára to možnosti na sebazdokonaľovanie. Druhý krát? No, svet a ty to ešte predýchate, ale prepísať ju viac krát? To je už nezdravé. Toto neustále prepisovanie je dôsledok nedostatočného počtu nezaujatých betačitateľov. 
Kto by mal byť tvoj betačitateľ? Hocikto, kto k tebe neprechováva hlbšie city, ktokoľvek, kto nemá problém byť úprimný. Ja som si za svojho betačitateľa zvolil kamaráta, aj napriek tomu, že ku mne prechovával priateľskú lásku, ale mal som na to dobrý dôvod. Bol prehnane úprimný a jeho slová ma pár krát až zaboleli. A to bol ten správny hnací motor. 
Ak ti kritik vychváli ešte aj zakrivenie písmen pri Times New Roman, asi nie je práve objektívny. 

 

Som schopný písať viac diel naraz. 

To určite si, ale pripomínam ti fakt, že chceš napísať jedno kvalitné dielo, nie 50 brakov, ktoré ti zničia kariéru pred jej naštartovaním. Písať viacero nápadov naraz – aj keď sú možno úžasné – je samovražda. Odvádza to tvoju pozornosť od deja, ktorý aktuálne tvoríš a vytvorí to jeden nepapateľný guláš. Čitateľ chce jasnosť, jednoduchosť prepletanú napätím a vášňou, hlbokú emocionálnosť, nie zbierku slov, ktoré vo vete nedávajú zmysel. 
Jasný príklad:

Svojho brata som vždy nenávidel. Bolo tomu tak už od narodenia... asi. Vždy ma šikanoval, ťahal ma za vlasy, bral mi veci, uťahoval si zo mňa. Myslím, že to na mne nechalo stopy. Teda, určite ich na mne nechalo. Bol som šťastný, že konečne vypadol do Anglicka, ale dnes sa mal vrátiť a ja som sa pripravoval na svoj veľký deň! 
Asi hodinu som ticho sedel a uvažoval som nad vraždou svojho brata, tak, aby som nezanechal žiadne dôkazy, keď ma tu z myšlienok vytrhlo klopanie na dvere. Do izby vstúpil on – ten, ktorého som nenávidel už pekných pár rokov. Tá nenávisť sa vrátila...
Rozbehol som sa k nemu, skočil mu okolo krku so slzami v očiach. „Strašne ťa ľúbim! Som rád, že si späť.“ Bol som taký šťastný, že ho zase vidím, že som nemyslel na nič iné, iba na ten krásny týždeň, ktorý je pred nami. 

Povedzme si, koho by to nezmiatlo? Toto od nás čitateľ nechce. Chaotické postavy sú v diele super a dokážu priniesť epický, nečakaný zvrat... ale schizofrenické dielo nie je o chaotických postavách, ale o tom, že si si neujasnil, kam sa bude dielo uberať. 

 

Moja prvá kniha bude bestseller, hneď, ako ju napíšem, pôjde do vydavateľstva. 

Zlatíčko, ja nepopieram, že tu táto možnosť je a samozrejme... ani ťa nechcem demotivovať, to rozhodne nie! Ale musíš uvažovať reálne. S literatúrou sa dnes obchoduje a je to biznis, tvrdý biznis. So spisovateľov násilne robia celebrity, aby efektívnejšie propagovali ich diela. Nie je tak ľahké presadiť sa. 
Píšem od svojich dvanástich rokov a zožal som nejednu pozitívnu kritiku, ale moje práce sú stále dostupné len na internete vo free verzii. Presadiť sa nie je tak ľahké, ale nezúfaj, ani nemožné a ak máš základ - talent - si na pol ceste. 

Viac o možnostiach, ako propagovať svoje dielo, kde získať skutočne objektívnu kritiku a samozrejme aj viac o mojej práci si povieme v ďalšom článku. Verím, že sa Vám táto práca páčila a, že sa spoločne uvidíme pri jej druhej časti. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?