PRVÁ ČASŤ: INTERNET, SOCIÁLNE SIETE, HRY A TELEVÍZIA
Na úvod článku chcem povedať: Nie, nie som rodič, v dohľadnej dobe zrejme ani nebudem, ale to nič nemení na tom, že som pozorovateľ a viem si porovnať ako som vyrastal ja a ako vyrastajú dnešné deti. Vidím, ako postupovali moji rodičia a aké výchovné metódy volia dnešné mladé páry. Vnímam, ako sa doba mení priam z roka na rok a ako ustupuje do úzadia výchovná autorita.
Dlho som čítal rôzne články na internete od odborníkov, ktorí sa zaoberajú pedagogikou, výchovou. Boli to články psychológov, učiteľov, výchovných poradcov. V mnohom sa rozchádzajú ale v mnohom taktiež zhodujú. S niektorými článkami som vnútorne nesúhlasil, iné mi boli bližšie a pre mňa osobne zneli logickejšie.
V budúcnosti jednoznačne chcem byť otcom a na túto úlohu sa aj zodpovedne pripravujem. Z jednotlivých prác som vybral niektoré body a niektoré som sám pridal. Kde rodičia robia podľa odborníkov chyby?
Nepotrebujem heslo na sociálne siete môjho dieťaťa. Je to jej/jeho súkromie.
Sociálna sieť sa pretvorila do samostatne fungujúceho sveta. Nie je to už len médium, cez ktoré komunikujeme s kilometre ďaleko žijúcou rodinou alebo priateľmi. Je to obrovský, samostatný vesmír, do ktorého ľudia utekajú žiť nové životy.
Sociálne siete ponúkajú anonymitu, diskrétnosť a možnosť povedať veci, ktoré by človek z úst nikdy nevypustil. Dopomáhajú k šíreniu myšlienok – dobrých, aj zlých – myšlienok, ktoré ľahko prichádzajú na zrak deťom, ktoré sú v mentálnom vývoji.
Okrem nebezpečenstva toho, že si dieťa vytvorí virtuálnu identitu, bude nasávať nepravdivé, nebezpečné myšlienky, je tu aj riziko kyberšikany. Deti sa stávajú obeťou zvrhlých predátorov, často to žiaľ nezostáva len medzi dvoma monitormi.
Príklad zo života:
Mám kamaráta, ktorý má mladšieho brata (podotýkam, že tento príbeh sa naozaj stal). Chlapec má 12 rokov a na istej sociálnej sieti si ho medzi priateľov pridal starší pán. Najskôr tvrdil, že k tomu došlo omylom, no čím ďalej viac s ním komunikoval. Využil všetky dostupné možnosti manipulovania, vyhrážok, až to nakoniec dopadlo tak, že chlapec tomuto mužovi odoslal sériu svojich nahých fotiek. Muž ho neskôr začal nútiť k ďalším a vyhrážal sa, že ak mu neodošle nové, zavesí na internet fotky, ktoré už má.
Nie je to jediný prípad o ktorom viem, že sa stal, zrejme ani jediný, ktorý sa kedy dostal k polícii.
Čo sa môže na internete dieťaťu stať? Len nech sa hrá!
Okrem príkladu, ktorý som uviedol vyššie???
Neviem, či ste si to všimli, ale stránky, kde sa napríklad pozerajú filmy a seriály sú plné reklám. Akých? Zväčša pornografických. Dieťa, ktoré je vo vývine sa dostane k pornografii a to veľmi ľahko. Stačí ignorovať malé biele tlačidlo – Ešte nemám 18 – a kliknúť na obrovské červené – Áno, mám viac ako 18!. Niekedy netreba ani to!
Pornografia je tá najnedôveryhodnejšia napodobenina sexu, aká vôbec existuje. Ako ináč, než zle, môže takýto výlet pre dieťa dopadnúť? Ľahko dostupná pornografia sa stala vážnym problémom.
Viedol som rozhovor s vedúcim jedného s resocializačných centier pre drogovo závislých na Slovensku. Skonštatoval, že taký problém s drogovo závislou mládežou nikdy nebol. Nikdy nebol taký nával mladých ľudí, ktorým život ničia drogy.
Najčastejším dôvodom pádu do drog v mladom veku je skoré začatie so sexuálnym životom. Sexuálny život začína už u veľmi malých detí, ich myslenie sa deformuje až priskoro a stačí na to pár nešťastných kliknutí. Deformovaná predstava sexuálneho styku pôsobí na psychiku dieťaťa. Ľahko padá do sexuálnych nečistôt, zvráteností, k samotnému sexuálnemu aktu.
Príklad zo života?
To, že nebezpečenstvo internetu rodičia vôbec nemajú zvládnuté, som sa dozvedel v jednom zo svojich predošlých zamestnaní. Pracoval som pre firmu, ktorá mala medzi svojimi produktmi aj NOD rodičovskú kontrolu. Ponúkali sme ju za minimálny mesačný poplatok, ktorý nepresahoval 4€.
Rodičia, ktorí zabezpečovali pre svoje deti v rámci našej firmy služby a produkty väčšinou túto službu odmietali. Len v 5% prípadov s touto možnosťou súhlasili.
Najčastejšie odpovede boli dve:
Môjmu dieťaťu nič nehrozí, nerobí hlúposti.
Ja svojmu dieťaťu plne dôverujem. Takúto vec určite nepotrebujem.
Žijeme vo svete, kde je potrebné chrániť svoje dieťa na každom fronte. Online svet internetu patrí k tým najnebezpečnejším územiam vôbec. Ak má mať dieťa Android alebo IOS, malo by dostať zbierku podmienok a pravidiel používania spísanú rodičmi a k tomu bezpečnostnú poistku v podobe rodičovskej kontroly.
Jedna generácia internetové nebezpečenstvo vôbec nepoznala. Druhá ho zažila len okrajovo. Ďalšia sa sním stretáva v bežnom živote a často ho vôbec nezvláda, prepadá závislosti. Tá nastupujúca je závislá od mala. Takto chceme, aby to napredovalo?
Veľa hier na konzolu, málo hračiek a žiadne ceruzky.
Ceruzky, preliezky, plyšoví mackovia, lego, puzzle, skladačky. Všetko sú to veci, na ktorých som vyrastal. Podľa pediatrov pomáhajú zlepšiť základnú motoriku dieťaťa, zlepšujú ich psychickú pohodu a rozvíjajú ich fantáziu, zahŕňajúc aj to, že zlepšujú logické myslenie.
Ak máte skúsenosti s hernými konzolami, s PC hrami, s onlinovkami, určite ste si všimli, že sú záhadne robené tak, aby vytvorili závislosť, nevynímajúc fakt, že sú drahé ako šľak. Zožerú neuveriteľne veľa času a úplne utlmia človeka. Dieťa sa potrebuje duševne a telesne rozvíjať. Musí sa socializovať, nájsť si prvého najlepšieho priateľa, zažiť tú čistú, prvú lásku.
Ak necháme deti, aby sa hrali hry na PC, dovolíme im zanevrieť na svoje povinnosti, aktivity, priateľov, mentálne zakrpatieť a úplne sa odrezať od reality. Najpevnejšie a najúprimnejšie priateľstvá vznikajú v detstve, preto nedovoľme, aby najlepšími priateľmi našich detí boli Geralt, Malfurion, Sub-Zero, či Kratos.
Nehovorím, že sa deti nesmú hrať na PC, ale je nutné, aby mali vyhradený čas a hry adekvátne k ich veku. Rodičia často nechajú hrať osem ročné deti hry, ako GTA a potom sa čudujú, z kade ich miláčik priniesol slová, ako ku**a, anglické f*c*k you a podobne.
Rozprávky, ktorých humor pochopí možno 15+
Pamätáte si staré rozprávky od Disney? Boli to pekné kreslené príbehy, plné fantázie, boja dobra proti zlu, boli jednoduché a dobre sa na ne pozeralo.
Tvorcovia sa v posledných pár rokoch orientujú na humor, ktorému malé dieťa len ťažko porozumie. Sú síce graficky geniálne spracované, ale vyzerá to tak, akoby boli orientované na oveľa staršie publikum.
Na druhej strane sú tu rozprávky tak primitívne, že keď si ich pozrie aj dospelý človek, má pocit, že mu v mozgu zomrela každá jedna bunka – do poslednej. Ak už dieťa má pozerať rozprávku (čo nie je zlé), radšej by sme mali siahať po starých klasikách, ktoré nám krásne v detstve vypĺňali čas.
Taká Včielka Maja je klasika, ktorá v mojom srdci bzučí do dnes a mám aj osobné skúsenosti, aké pekné a dobré dojmy necháva v dnešných malých deťoch.
Moja profilovka má 350 likeov som populárny/a!
Opäť sa vrátim k sociálnym sieťam. Rodičia dnešnej doby nepostrehli to, ako sa menia ciele a ambície ich detí. Nechcú vyhrať hru na skrývačky, nechcú získať nové vyrážatká alebo trafiť najviac sklenených guličiek do jamky. Chcú, aby ľudia lajkovali ich statusy, ich fotky.
Treba si dávať veľký pozor, aby sa dieťa nedostalo do režimu online fungovania. Je pekné podeliť sa s priateľmi o fotky z turistiky, či dovolenky, ale pridať fotku zo záchoda nákupných centier a cítiť sa ako kráľ/kráľovná plesu, lebo mi to niekto lajkol?
Kontrolovaním statusov, fotiek, ktoré naše deti pridávajú eliminujeme možnosť, že sa stanú obeťami predátorov a kyberšikany. Bez toho, aby bol rodič autoritou vo svete reálnom aj virtuálnom sa už dnes nedá dieťa úspešne vychovať.
Učíme naše deti hovoriť, chodiť, čítať, písať, slušne jesť, slušne sa pozdraviť, ale zabúdame, že žijeme v dobe, kedy majú aj internet a hry svoju moc. Túto moc ignorujeme a zabúdame na to, že ich musíme učiť aj to, ako sa narába s internetom, čo sa smie, čo nie. Ktoré stránky sú okey a ktoré sú nono. Rodič by mal byť autoritou aj v tom, ako má dieťa zmanažovaný čas. Koľko času venuje PC a hrám, koľko času trávi von a či má mimoškolské aktivity a navštevuje krúžky. Dieťa v istom veku len ťažko samo určí, čo je dobré a čo zlé a od toho, ako ich to naučíme MY, bude závisieť to, či toho vôbec niekedy schopné budú.
