Vozíčkar v úlohe sexuálneho násilníka

Autor: Radovan Čipka | 30.3.2020 o 22:27 | Karma článku: 3,12 | Prečítané:  237x

Vozíčkarov alebo telesne postihnutých, civilizovaná a ľudská spoločnosť považuje za slabších jedincov, ktorých treba chrániť a pomáhať im. Existuje však skupina ľudí, ktorá ochranu potrebuje ešte viac a tou skupinou sú deti.

Zdá sa nemožné, že sa vozíčkar ocitol v roli sexuálneho násilníka? Keď som sa o tom prvý krát dopočul, tiež som len pokrútil hlavou, pretože to znie ako jasný nonsens. Príde nám nemožné, aby niekto, kto je v spoločnosti znevýhodnený kvôli fyzickému postihnutiu mohol spáchať trestný čin sexuálneho zneužitia. Rozumná a civilizovaná spoločnosť si zaumieňuje túto skupinu ľudí chrániť a pomáhať im, o to je pre nás väčší šok, keď sa stane niečo takéto. Telesne postihnutého človeka, ktorý je pripútaný k vozíku nutne považujeme za slabšieho jedinca a sme presvedčení o tom, že by nikdy nemohol nikomu ublížiť. Existuje však ešte slabšia skupina ľudí – deti.

Rozhodol som sa, že tento článok rozdelím na dve časti. V prvej opíšem prípad o ktorom som sa dozvedel len náhodou a ktorý ma podnietil k tomu, aby som bližšie preskúmal aj neskôr menovanú zoznamovaciu aplikáciu. V prvom rade ma zaujalo, prečo sa tomuto prípadu nevenujú žiadne média a mlčanie, ktoré je okolo toho ma donútilo zamyslieť sa nad tým, o koľkých vyšetrovaných prípadoch zneužitia maloletého vlastne ani nevieme. 

Keďže ešte prebieha vyšetrovanie, nezverejním mená, ani iniciály, či už páchateľa alebo obete, prezradím však, že k incidentu došlo na Slovensku v meste Zvolen. Maloletý sa mal s páchateľom zoznámiť cez aplikáciu Grindr, o ktorej však obeť nevedela, že slúži ako zoznamka pre gayov, bi a trans. Zisťoval som, ako aplikácia funguje a sám som sa na ňu prihlásil pod falošnými údajmi. Prekvapilo a znechutilo ma, koľko ľudí, vedomých si môjho údajného nízkeho veku, bolo ochotných napísať a pozývať ma na osobné stretnutie, prípadne vyžadovať výmenu nahých fotiek.

Písanie medzi páchateľom a maloletým netrvalo dlho, osoba, ktorá bola plnoletá iniciovala stretnutie, ku ktorému na druhý deň aj došlo. Maloletá obeť prijala pozvanie na kofolu do jedného zo Zvolenských podnikov a neskôr na prechádzku po čerstvom vzduchu. Na lavičke došlo k prvým dotykom na stehnách, neskôr aj k bozkom a dotykom na intímnych miestach. Maloletý bol zarazený a dotyky neopätoval, to však páchateľovi nijak nebránilo v predstave, že túžba je obojstranná.

Na pozvanie domov chlapec reagoval súhlasne, je veľmi pravdepodobné, že bol ochromený strach a preto bez okolkov súhlasil. Tam incident pokračoval vzájomnými dotykmi na pohlavných orgánoch. Páchateľ nezašiel ďalej, zrejme v presvedčení, že pokiaľ nedôjde k sexuálnemu styku, žiadny trestný čin sa nestal. Mýlil sa.

Sexuálne zneužitie je klasifikované ako trestný čin a ten upravuje zákon č. 300/2005 v paragrafoch 201 – 202.  Paragraf 201a jednoznačne hovorí:

§ 201a

Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

K prevaleniu tohto prípadu došlo len náhodou, keď matka maloletého zabavila telefón, ktorý bol nezamknutý. Medzi SMS správami našla množstvo perverzných narážok a správ, medzi nimi sa často opakovala otázka: „Nechceš fajku?“ Na základe tohto zistenia podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a keďže mala k dispozícii telefónne číslo, osobu, ktorej patrí nemala polícia problém vypátrať.

Páchateľ sa hneď k činu priznal a uviedol, že k všetkému došlo preto, lebo je už dlho sám. Snažil sa políciu presvedčiť o tom, že nevedel o veku maloletého. Tvrdil, že mu maloletý cez zoznamovaciu aplikáciu klamal, že má 16 rokov. Toto tvrdenie sa však pri skúmaní spoločných  správ vyvrátilo. Okrem iného v správach našli aj nahé fotky, ktoré si medzi sebou vzájomne vymieňali.

To, že maloletý súhlasil s osobným stretnutím, dovolil dotyčnému telesne postihnutému, aby sa ho dotýkal a bozkával a dokonca aj pristál na výmenu nahých fotiek, vinu páchateľa nijak nezmierňuje. Z hľadiska zákona Slovenská republika nepozná výnimku z dôvodu súhlasu maloletého so sexuálnym stykom alebo iným kontaktom, ktorý k sexuálnemu styku smeruje.

Veľkú úlohu v tomto prípade zohral aj fakt, že maloletý navštevuje psychiatrickú a psychologickú ambulanciu a lieči sa na ADHD. Do akej miery si bol tohto faktu vedomý aj páchateľ je otázne, no jeho nevedomosť ho nijako neospravedlňuje a dá sa povedať, že zneužil situáciu, aby dosiahol svojho nanajvýš ohavného cieľa.

Prípad je vyšetrovaný od Novembra 2019 a k súdu sa to ešte nedostalo. Páchateľovi však hrozí trest odňatia slobody vo výške 5 rokov. Ako sa však súd postaví k tomuto prípadu, po skončení trestného stíhania, a či bude prihliadať k faktu, že je páchateľ telesne postihnutý sa neodvážim odhadovať. Faktom je to, že Spravodlivosť je slepá a mala by zastávať právnu rovnosť. Má však telesne postihnutý človek, obvinený zo sexuálneho zneužitia maloletého šancu prežiť v base?

O ďalšom priebehu Vás ešte budem informovať, predovšetkým ohľadom ukončenia vyšetrovania a verdiktu súdu. Tento prípad je ďalším potvrdením toho, že deti na internete potrebujú kontrolu a rodičia musia mať prehľad aj o virtuálnom živote svojich potomkov. Práve kvôli tomu, že matka maloletého tento prehľad mala, dokázala zakročiť skôr, ako to mohlo pokračovať ďalej.

Čo sa týka aplikácie Grindr, zo všetkých správ, ktoré som si pod údajmi 14 ročného chlapca vymenil s rôznymi ľuďmi som vybral jeden rozhovor, v ktorom dotyčný 30 ročný muž dokonca potvrdzuje, že už v minulosti niečo s maloletým mal.   

Ani jeden začiatok vzájomného chatovania som neinicioval ja. Len som sa registroval a čakal som. Správy začali prichádzať po pár minútach od registrácie. Niektorí jedinci sa dokonca ani nesnažili začať normálnu konverzáciu a mnoho správ sa začínalo napríklad: "Sex stretko teraz žabiatko?", "Dáme spolu sex kocúrik?" a podobne. 

Na môj argument, že v profile nemám uvedený pravý vek (18), ale mám len 14 rokov som odstával odpoveď ako cez kopírovací papier: "Mne to nevadí, ak to nevadí tebe." 

Našli sa samozrejme aj takí, ktorí si ma po odhalení môjho veku hneď zablokovali alebo sa ospravedlnili a oznámili, že si ďalej nemajú záujem písať, pretože som príliš mladý. Boli to práve títo ľudia, ktorí mi odporúčali, aby som si urýchlene zrušil účet, pretože toto prostredie je pre neplnoletého chlapca nanajvýš nebezpečné. 

Aplikácia funguje naozaj zaujímavým spôsobom a v hornej lište hneď pod menom účastníka (ktoré som vycenzuroval) vidíte aj vzdialenosť v ktorej sa od vás nachádza. V tomto prípade to bolo 49 km. Vďaka tomuto "malému detailu" vôbec nie je ťažké odhadnúť, kde približne osoba s ktorou si píše býva. 90% ľudí, s ktorými som mal to nešťastie si písať, žijú v okolí Zvolena a Banskej Bystrice. V niektorých prípadoch priamo vo Zvolene a neváhali mi povedať na akom sídlisku ich nájdem, ak by som mal chuť na vášnivé stretnutie s niekým "kto ma môže zaučiť." 

Často som sa stretol s taktikov výsmechu. Keď som oznámil dotyčnej osobe, že mám 14 a som panic, spustila pobavené narážky na to, že som jediný. Že by som sa za to mal hanbiť, lebo ako neskúsený navždy ostanem sám. Že to treba zmeniť, lebo byť panic v štrnástich rokoch je trápne a dnes sa to už nenosí. 

Musím povedať, že zvládnuť pokračovať v písaní si s takýmito ľuďmi bolo nesmierne ťažké. Naozaj mi bolo často fyzicky zle. Niekedy som zostal tak zarazený, že som si s dotyčnou osobou jednoducho musel prestať písať, pretože to zachádzalo až do extrémov.

Veľa krát uprostred konverzácie poslali svoju obnaženú fotku a tlačili na mňa, že mám voči nim dlh a teraz musím poslať rovnakú fotku. Keď som odmietal väčšinou argumentovali, že je to odo mňa úbohé, neférové a hlúpe, lebo oni mi takú fotku poslali bez toho, aby som si to vyžiadal a nič zlé vlastne nechcú, len aby sme si boli kvit. 

To že nemal problém sa priznať k tomu, že s podobne starým chlapcom už niečo mal, ma v tomto bode ani neprekvapilo. Znechutiť ma to znechutilo, ale prekvapenie to naozaj nebolo. Neskôr v chate stupňoval naliehanie na poslanie nahých fotiek jeho slovami chcel, aby som mu poslal "riťku a pipíka". Čím viac som odmietal, tým viac fotiek posielal on a zdôrazňoval, že mu to vlastne dlhujem. Neskôr sa pokúsil iniciovať aj osobné stretnutie, ktoré som však odmietol.  

Okrem tejto osoby mi stretnutie s cieľom sexu navrhovalo niekoľko desiatok ďalších, čo ma zarazilo, neboli to len výrazne vyššie vekové kategórie. Písali mi ľudia vo veku od 18 do 50 rokov a väčšine z nich naozaj neprekážalo, že mám len 14 rokov. "V dnešnej dobe je to už normálne" , "nevadí mi to, ak to nikomu nepovieš", "bude to naše malé tajomstvo", písali mi. 

Otázky, aké spodné prádlo mám na sebe a či v ňom už mám strčenú ruku boli úplne bežné. Na tejto aplikácii som strávil iba 3 dni a rôznych žiadostí o výmenu fotiek, sexstretnutia a podobných zvráteností som obdržal desiatky. A to aj napriek tomu, že som vždy niekoľko krát zdôraznil, že mám 14 rokov. Odmietnuť návrhy pre nich nič neznamenalo, len ich to podnietilo k zvýšeniu nátlaku a tvrdším metódam domáhania sa toho, na čo mali podľa nich nárok. 

Tento experiment som mal v pláne udržať aspoň týždeň, no už po prvom dni som chcel skončiť, vymazať aplikáciu a nikdy sa k tomu nevrátiť. Donútil som samého seba pokračovať a už po troch dňoch som mal viac materiálu, ako som dúfal, že získam za celý týždeň. 

Je ťažké opísať, ako som sa cítil pri rozhovore s týmito mužmi. Bolo mi zle a cítil som tlak na psychiku. Bolo to neprirodzené a zvrátenosť, ktorá v tom bola ma znechucovala. Stále som v miernom šoku z toho, koľko takýchto lovcov sa na internete nachádza. Vždy som vedel, že pedofília je žiaľ realita na celom svete a Slovensko v tom nie je výnimkou. Bol som si vedomý toho, že internet je nesmierne nebezpečné prostredie, ale nikdy by ma nebolo napadlo, že behom troch dní zistím, že je to až takto zlé. 

Ochrana mladých ľudí a detí pred temnou stránkou internetu sa stáva čoraz akútnejšia a akútnejšia. Určite by som rodičom odporučil zakúpiť si rodičovskú kontrolu a nainštalovať ju deťom do telefónov, tabletov a PC. Vďaka rodičovskej kontrole vie rodič na diaľku obmedziť prístup na stránky, pozrieť si históriu hovorov, SMS, MMS a internetových prehliadačov. Takisto má vždy prehľad o tom, kde sa jeho dieťa nachádza. 

Títo predátori majú skutočne zaujímavé a nepochybujem o tom, že aj účinne metódy manipulovania. Stretol som sa s naozaj primitívnym vyhrážaním a pokusmi o vydieranie, ale aj s premyslenými taktikami, ako z dieťaťa vymámiť minimálne nahé fotky. Mnohé z nich by ste našli aj pri čítaní odborných literatúr o technikách manipulácie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Odkaz Matovičovi: Nechoďte poľskou cestou

Mnohí volili Matoviča ako nástroj na zborenie Ficovho sveta.


Už ste čítali?